NIECO NA UVOD

 

Uvody uz nie su v mode, a tak ich posielam k vode.

Ale teraz vazne. Ako vsetci vieme, onedlho nas opustia nasi stvrtaci. Niektori pojdu na vysoke skoly, ini na nadstavbu, dalsi do prace a ostatni ( dufame, ze ich bude co najmenej ) budu na podpore. Ale nepredbiehajme udalosti. Zakladom pre tychto maturantov je najskor zvladnut maturitne skusky. Co k tomu dodat ?! Len to, ze im vsetci zelame len to naj - : najlepsie otazky, najlepsie vysledky, najlepsie platy, s cim suvisi aj najlepsia praca, ktora ich bude bavit.

Aby sme nezabudli. Prave otvarame novu rubriku " Ja a moji pribuzni na SPSS", v ktorej budu pisat nasi spoluziaci o svojich minulych ci sucasnych pribuznych ( brat, sestra, mama, otec, dedko, babka) , ktori chodili na tuto skolu. Bude to na pokracovanie a v kazdom cisle sa bude pisat o niekom inom. Co vy na to? Nie je to az take zle. Takze, ked budete mat zaujem, staci len, aby ste zasli za pani PhDr. Rakusovou, a ta vam povie o tom vsetko, co budete chciet, alebo radsej prineste hotovy prispevok. A este nieco. Ak by mal niekto z vas zaujem o spolupracu s Labyrintom, alebo nejake zaujimave napady, staci, ak sa s nami o ne podelite. Na vasu spolupracu a napady sa tesi ( ale este nieco : stastne ukoncenie skolskeho roku a radostne prazdniny ).

 

redakcia Labyrintu

 

 

SPS strojnicka Kosice vs. SPS strojnicka Presov

alebo

"Rozhodni sa sam"

 

15. februara 2001 sa nasa skola zucastnila rozhlasovej sutaze Rozhodni sa sam. Tuto sutaz organizuje Slovensky rozhlas Radio Regina Kosice. Sutazne druzstvo tvorilo patnast studentov z nasej skoly. Radio Regina oslovilo vedenie necely tyzden pred sutazou. Panie zastupkyne tuto ponuku prijali, takze hned v ten den pani profesorka Dianovska a pani profesorka Psencikova zacali pracovat na tom, ako bude vyzerat sutazne druzstvo. Nakoniec dali dokopy patnast " hviezd" z nasej skoly. Nase druzstvo tvorili:

1.   Mariana Bafiova 3.C

2.   Ladislav Breicha 3.A

3.   Anton Dzuricko 2.B

4.   Maros Exler 2.C

5.   Marcel Hertely

6.   Michal Hornak 3.A

7.   Ivana Jakubova 2.C

8.   Jozef Janos 3.A

9.   Jozef Kotlar

10.                    Peter Lesko 3.C

11.                    Pavol Meszaros 3.A

12.                    Martina Novakova 2.B

13.                    Peter Pekarcik 4.D

14.                    Viktoria Skacelova 4.C

15.                    Martin Vysocky 3.A

Vsetci boli zavolani do zborovne a oznamili im, co sa deje. Tymto hviezdickam boli potom urcili discipliny, v ktorych aj sutazili. Strojari z Presova mali oproti nam dost velky naskok. Oni sa totiz do sutaze prihlasili sami a vedeli uz skoro mesiac, ze budu sutazit. No nas to len tak neodradilo, pretoze vitaz tejto sutaze pocestuje na tyzden do Pariza. Samozrejme, pod tym vitazom myslim skolu, ktora zvitazi medzi vsetkymi skolami na Slovensku. Ta skola bude nieco take ako majster Slovenska. Takze uz toto ako cena sa nam zdalo dost atraktivne. Okrem toho nas inspirovali nase panie profesorky slubmi, ako: "Ked vyhrajete, mate den volna, alebo "Ked vyhrajete, budete mat vsetci jednotky." Samozrejme, ze to nemysleli vazne, no to je tiez dobra motivacia. Takze je z toho asi vsetkym jasne, ze sme usilovne dreli ako vcelicky. Neviete si predstavit, ako rychlo ten tyzden ubehol. Den pred sutazou sme sa od rana pripravovali. Hudobnici dookola hrali svoju piesen na predstavenie a cvicili, cvicili a cvicili. Dam ruku do ohna za to, ze sa vsetci tvrdo pripravovali. A uz je to tu. Den s velkym D (myslim tym 15.2.2001). Neviete si predstavit, aka som bola nervozna. Ti, co tuto sutaz pocuvali v radiu, vedia, ze sme nad Presovom vyhrali 98/67. Pravdu povediac, pani profesorka Dianovska a pani profesorka Psencikova mali asi vacsiu tremu ako my. Uz den pred sutazou nas pripravovali na to, ze ak prehrajeme, tak prehrajeme so ctou a s vedomim, ze sme urobili vsetko, co sa dalo. Neviem, asi si mysleli, ze mame malu sancu vyhrat. Je pravda, ze sme nevedeli, ako su Presovcania pripraveni, ale aj tak sme to zvladli. Uz od prveho kola sme boli znacne vo vedeni. Pomaly ale isto sme mali coraz vacsi naskok. Nakoniec trema uplne opadla a bola to pre nas uz len zabava. Ti, co tam neboli mozu len lutovat, pretoze tam bola perfekta atmosfera. Dokonca aj zastupkyne a niektori profesori nam boli fandit. Po skonceni sutaze sme od Radia Regina dostali pamatne listy ( diplomy ). Pani riaditelka nam zablahozelala a odpustila zvysok vyucovania. A od vedenia skoly sme dostali sladku odmenu.

 

Do tejto sutaze je prihlasenych este dalsich 12 skol, preto este nevieme, ci sa dostaneme do finale. Nasa skola ziskala 98 bodov a zatial sme na tretom mieste. Drzte nam palce, aby sme boli lepsi ako ostatne skoly.

 

Martina Novakova

2.B

 

 

 

 

ROZHODNI

SA

SAM

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NASA SKOLA

 

Nestretli sme sa dnes preto, aby sme sa hadali,

prezentovat skolu budeme,

vsetky bunky v nasich mozgoch svoje city vydali,

tak na temu skola prejdeme.

 

Chodime na priemyslovku, stazovat sa nesmieme,

strojari a tiskari tu su,

cez prestavku na zadny dvor previdelne bezime,

skrutke sme zapredali dusu.

 

Na skole tu vsetci ziju ako jedna rodina,

skola svojou starobou nas puta,

zhon po chodbach rozputa sa, ked zacina hodina,

tento zhon je realita kruta.

 

Nestaci nam vediet iba veci teoreticke,

v zivote sa predsa vynajst chceme,

v strojarstve su predsa nutne tiez aj veci prakticke,

tak zivot v dielni nasadzujeme.

 

Predmety si vyberame, rysovat vsak musime,

cez noc otupime ceruzku,

to co nas vsak ozaj trapi, to co v sebe dusime,

povieme vam az vo Francuzsku.

 

Michal HORNAK a Martin VYSOKY

3.A

 

 

 

 

 

 

 

 


( Bez nazvu )

 

Vyse stodvadsatpat rokov hrdo stoji nasa skola.

Ci snezi a ci prsi, vabnym hlasom na nas vola:

Podze, podze, ziacik mili, naucim ta zit,

naucim ta v tomto svete dobrym clovekom byt.

 

Padesiatka mudrych ludi v laviciach nas muci,

na hodinach na nas hladi par skusenych oci.

Z donutenia a ci z vlastnej vole,

pozerame na nenavidene tabule.

 

Hrube mury starej budovy siria chlad,

ale nas vola po vzdelani neutichajuci hlad.

Dobre , no prisne srdce profesorov

privadza nas do rozpakov.

 

Triedy casto byvaju svedkom subojov,

ved hadzanie kriedou nieje novinou,

a tak triedny s chladnou hlavou

pokusa sa najst zopar slov.

 

Skrotit tridsat ludi je vsak tazke,

urobit z divych seliem macky krotke,

no trpezlivost sa vzdy vyplati

a kazdy z nas raz svoj dlh splati.

 

Kazdym dnom kracame s vedomim, ze mame mechaniku

a tak s obavami riesime pevnostnu rovnicu.

Uz sa blizi strojarska konstrukcia kazdy rysuje,

technickym perom sprievodnu spravu vypisuje.

 

Zrazu vidime sustruznicky noz,

tak si teraz sam pomoz :

lavy a ci pravy na praxi to zistis

a svoj prvy hriadel ty sam vysustruzis.

 

Pod prisnym dohladom riaditelstva skoly

je kazdy z nas tak trosku nesmely,

no su to len ludia, tak ako my

a chapu nase problemy.

 

Profesori su tu pre nas den za dnom

a pomozu s kazdym nasim problemom.

Ucia nas a vzdelavaju,

sucit pre nas stale maju.

 

Taka to je stredna priemyselna skola strojnicka

-        to iste viete.

Jedno je vsak iste je nasa a je najlepsia

na svete.

 

Henrieta NEHILOVA


2.B

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


NIECO O SKOLE

 

Nastala situacia dost nezvycajna,

mam opisat skolu a pritom je obycajna.

Zopar okien, zopar dveri,

dokonca nase steny maju aj natery.

Za oknami uvidite studentov ucenlivych,

studentov nadsenych a skoro dospelych.

Ale ked otvorite dvere, no co vam budem hovorit,

skratka, tinedzeri, ktori idu z koze vyskocit.

 

Nasa skola si dava na studentov bacha,

aj preto mame velke zelezne vrata.

Ale nedomysleli to, aj ked nie je iny vychod,

nasmu uletu dopomoze z okna skok.

Vsetci dobri strojari pracuju tusom alebo vlastnou krvou,

dufam, ze sa nebudem musiet zoznamit s pani Chudokrvnou.

 

Skolsky bufet nasa zachrana vo vsetkom,

keby ho nebolo, ozaj neviem, co potom.

Vsetkych spacov prebera silna kava,

spacom este jednej veci pomaha.

Ak pridu do skoly bez desiaty,

nas bufet ich v pohode nasyti.

Lieci choroby teplym cajom

a pomaho prezit cukrovkarom.

 

V nasej skole je aj sranda, ako naposledy,

ked nam v triede horeli parkety.

Aj takto mozu skoncit pokusy s trenim,

samozrejme, profesorovym zavinenim.

V dielni sme raz videli pomocky vselijake,

mysleli sme, ze uz dorazili financie.

Nakoniec to bol rozobraty ohrievac vzduchu

z profesorovho stareho varburgu.

Naozaj, zopar okien, zopar dveri,

je tu este niekto, kto mi neveri ?

 

Vladimir LOCH

1.C

 

 

 

SUTAZE

 

 

HVIEZDOSLAVOV KUBIN = skolske kolo

Datum : 14. marec 2001

Pocet ucastnikov : 7

Porota : Mgr. S. Lengyelova, Mgr. Kosutova, Phdr. A.Psencikova

Vitazi v poezii :

1.   Lenka SZERDIOVA (2.C)

2.   Kristina KOCISOVA (1.D)

3.   Anna FECKOVA (1.D)

Vitazi v proze :

1.  

2.   Iveta MAURERYOVA (2.C)

3.   Peter PAVLOVIC (1.D)

Vitaz vo vlastnej tvorbe:

1.   Vladimira ROZEKOVA (4.C)

 

Ako citate, mili spoluziaci, pocet ucastnikov sa priblizil poctu clenov poroty, co si ani pamatnici skolskych kol HK nepamataju (na tejto skole). Co sme niektori

(nadani na recitaciu) robili 14. Marca t.r. od 8.00 hod. (dokonca v case vyucovania) !

 

 

 

SKOLSKE KOLO STREDOSKOLSKEJ ODBORNEJ CINNOSTI

 

Skolske kolo SOC bolo 13. Februara 2001.

Prezentovalo sa v nom 6 prac (vsetky postupili do regionalneho kola).

V regionalnom kole boli uspesne a do krajskeho kola SOC postupili tito nasi spoluziaci:

Gabriel SPISAK a Peter SCHMIEDL (4.A)

Peter SPISAK (3.B)

 

Ku vsetkym gratulantom sa pripaja aj

redakcia Labyrintu

 

 

 

 

 

RICHARD JUHAS

zo 4.B triedy,

ucastnik celostatneho kola sutaze Zenit

 

 

1. Richard, co je to Zenit ?

Zenit je celoslovenska sutaz v mikroelektronike, programovani a v strojarstve. Pozostava z dvoch casti: teoretickej a praktickej. Nazov sutaze je vlastne spojenim zaciatocnych pismen slov: zrucnost, elan, napaditost, iniciativa, tvorivost. V sutazi su tri kola: skolske, krajske a celostatne.

2. Kto ta do sutaze vybral a akymi kolami si presiel ?

Do tejto sutaze ma vybral Ing. B. Borsik, ktory ma vyucuje strojarsku konstrukciu. Presiel som skolskym, krajskym a celostatnym kolom.

3. Co vsetko si musel vediet a co vsetko si, pripadne, musel urobit, aby si sa dostal az do kola celostatneho ?

Pre ucast a dobre umiestnenie v tejto sutazi som musel ovladat vsetko doteraz prebrane ucivo zo strojarskej konstrukcie, strojarskej technologie, z kontroly a merania a z technickeho kreslenia. Musel som taktiez ovladat bezne operacie obrabania ( sustruzenie, frezovanie, vrtanie ) a montazne prace ( ohybanie, pilenie, pilovanie ).

4. Prezrat, ako si v tej najvyssej sutazi Zenitu obstal a aka bola konkurencia (pocet sutaziacich, z akych skol a pod.).

V druhom rocniku v celostatnej sutaze ZENIT v strojarstve som sa v kategory a (ziaci strednych priemyselny skol ) umiestnil na 5. Mieste. V tejto kategorii bolo celkovo osem sutaziacich z osmich krajov slovenska. Pocas sutaze sme si boli velkymi rivalmi, ale k zaveru sutaze aj dobrimi kamaratmi.

5. Zasluhu na tvojom uspechu mas predovsetkym sam (vdaka svojmu nadaniu) alebo je to aj nasa skola a jej ucitelia ?

Urcite je to aj vdaka mojmu zaujmu o technicke veci, ale vdaka aj skole aj jej ucitelom, ktori mi pomohli ziskat poznatky a obohatit vedomosti. No vdaka najma tym, ktory ma na tuto sutaz pripravovali.

6. Podla uspechu v tejto sutazi teda inklinujes k technike. Takym to smerom sa, pravdepodobne, bude uberat aj tvoje vysokoskolske studium.

Ano, chcem dalej pokracovat v studiu na Strojnickej fakulte Technickej univerzity v Kosiciach.

7. Co zazelas skole a najma nasmu skolskemu casopisu Labyrint ? Mi tebe zelame uspesne maturitne skusky a vela sil a uspechov vo vysokoskolskom studiu.

Chcem sa najprv podakovat za vase zelanie a skolskemu casopisu prajem vela citatelov, mnoho zanietenych studentov pre pracu v tomto casopisu a stale rastuci pocet vytlackou.

 

ODPOVEDA

JANA HAVRANOVA

zo 4.B triedy,

ktora tri roky ilustrovala nas skolsky casopis Labyrint

 

 

1. Jana, ako si s odstupom casu spominas na ( nezaplatenu ) pracu v Labyrinte.

Praca v Labyrinte bola pre mna takym odreagovanim sa od skoly a inych povinnosti. Pacilo sa mi, ked mi dali precitat text a ja som k nemu mala vymysliet obrazok. A nemyslim, ze praca bola nezaplatena aj ked to neboli peniaze, ale dobry pocit.

 

2. Keby sa este raz vratil cas, vzala by si ponuku na ilustrovanie opat ?

Samozrejme.

 

3. Spominas si na nieco pozitivne alebo negativne, co suvisi s pracou v nasom skolskom casopise a co ti poriadne utkvelo v pamati ?

Na nic negativne si nespominam. Mozno asi na to ked som prilis dlho sedela nad jednym textom a nic mi neprislo na um. To ma vzdy znervoznilo. Co sa tyka toho pozitivneho, pamatam si, ked som bola tretiacka a bola som spolu s dvoma dievcatami, ktore vtedy pracovali v Labyrinte, v rozhlase. V rozhlasovom studiu ( pri zivom vysielani ) sa na nas sypali rozne otazky ohladom Labyrintu. Ale napokon si myslim, ze vsetko ma svoje dobre aj zle stranky.

 

4. Tento rok ( ako stvrtacka ) uz v Labyrinte nepracujes. Preco ? Je stvrty rok studia taky narocny, ze nemas cas, alebo je pricina ina ?

Ano, myslim si, ze stvrty rok je dost narocny na studium. Neda sa to porovnat s predchadzajucimi rocnikmi.

 

5. Co zazelas Labyrintu pri, pre teba aktualne poslednom cisle na nasej priemyslovke ? Redakcia Labyrintu ti totiz zela uspechy na maturitnych skuskach, prijatie na vysoku skolu, ktoru si si vybrala a, somozrejme, obrovske VDAKA ! za trojrocnu pracu.

Labyrintu prajem, aby sa zvysil zaujem studentov on, vela kreativnych ludi v redakcii a tak isto aj nejakeho sponzora

 

 

 

 

 

 

Rozhovor na zelanie

 

 

 

Mgr. Jozef BENDIK

 

 

Pan profesor, dovolte zopar zvedavych otazok pre nas skolsky casopis Labyrint, ktory vychadza (uz) 11 rokov.

1.   Ste dalsi (a mlady) muz, ktory poctil nasu starobylu skolu tym, ze ste v nej zacali ucit. Co Vas priviedlo k nam? Dozvedeli sme sa, ze ani nie ste z Kosic.

Pravdupovediac, do Kosic som neprisiel kvoli skole, to je az druhorade. Ale na druhej strane by som tu asi dlho nevydrzal, a tak som sa rozhodol, ze to bude prave tato skola (bolo tu akurat volne miesto, tak co ?)

2.   Co a kde ste studovali ?

Studoval som na Univerzite Mateja Bella v Banskej Bystrici (anglictinu a biologiu) a taktiez na Academii Istropolitana v Bratislave politiku zivotneho prostredia (v anglictine, lebo to poriada Harvardsky institut z Kanady). Sa chvalim, co ?

3.   Ste zenety ?

Nie, ale "hrozilo" mi to uz dvakrat. Neviem, ci nanestastie alebo chvalabohu od toho upustili obe strany, a tak do tretice vsetko dobre. (Dufam !)

4.   Aku hudbu oblubujete ?

Hlavne britsku hudbu, ja som vlastne postihnuty vsetkym, co je britske. (Dufam, ze okrem BSE). Takze Suede, The Verve, Richard Aschroft. Ale taktiez bol vyborny predposledny Madonnin album Ray of Light = ona sa teraz prestahovala do Britanie, takze mi to tu Britaniu nenarusi.

5.   A aky typ literatury citate najradsej ?

Asi taku, ktoru vy neznasate, vlastne myslim tym, ze vas nudi. Su to hlavne klasici - J.Austen, Ch. Dickens, ale tiez amerikanov, ako Joseph Heller. No tiez si rad vypocujem basne Sylvie Plath su to take psycho veci a ma to nieco do seba.

6. Ste spokojny s Kosicami, skolou, kolegami a najma s nami studentmi ? Myslite, ze sme ini, ako ste boli vy ?

Aj tak vam nepoviem pravdu ! Ale asi si nezvyknem, hlavne na studentov. Ste skratka ini ( pouzil by som aj ine vyrazy, ale ma to byt zverejnene, takze ostanem pri tom jednom ). Inac, skola ako kazda ina. Mozno trosku nudnejsia co sa tyka spolocenskych aktivit.

7. Co je Vasim najvacsim konickom (hobby) ?

Moje najvacsie hobby ? Vsetko, co je dobre. V minulosti som aktivne sportoval, takze hlavne ten sport a este rad jem. Viem, ze to na mne nie je vidiet, ale pojem, co je jedle aj nejedle (pitne). A dalsie veci vam nepoviem, lebo si budete mysliet, ze som sprt.

 

 

Za rozhovor dakuje

redakcia Labyrintu