
NIECO NA UVOD
Uvody uz nie su v mode, a tak ich
posielam k vode.
Ale
teraz vazne. Ako vsetci vieme, onedlho nas opustia nasi stvrtaci. Niektori
pojdu na vysoke skoly, ini na nadstavbu, dalsi do prace a ostatni (
dufame, ze ich bude co najmenej ) budu na podpore. Ale nepredbiehajme udalosti.
Zakladom pre tychto maturantov je najskor zvladnut maturitne skusky. Co
k tomu dodat ?! Len to, ze im vsetci zelame len to naj - : najlepsie
otazky, najlepsie vysledky, najlepsie platy, s cim suvisi aj najlepsia
praca, ktora ich bude bavit.
Aby sme nezabudli. Prave otvarame novu
rubriku " Ja a moji pribuzni na SPSS", v ktorej budu pisat nasi
spoluziaci o svojich minulych ci sucasnych pribuznych ( brat, sestra,
mama, otec, dedko, babka) , ktori chodili na tuto skolu. Bude to na
pokracovanie a v kazdom cisle sa bude pisat o niekom inom. Co vy
na to? Nie je to az take zle. Takze, ked budete mat zaujem, staci len, aby ste
zasli za pani PhDr. Rakusovou, a ta vam povie o tom vsetko, co budete
chciet, alebo radsej prineste hotovy prispevok. A este nieco. Ak by mal
niekto z vas zaujem o spolupracu s Labyrintom, alebo nejake
zaujimave napady, staci, ak sa s nami o ne podelite. Na vasu
spolupracu a napady sa tesi ( ale este nieco : stastne ukoncenie skolskeho
roku a radostne prazdniny ).
redakcia Labyrintu
SPS strojnicka Kosice vs. SPS strojnicka Presov
alebo
"Rozhodni sa sam"
15. februara 2001 sa nasa skola zucastnila rozhlasovej sutaze Rozhodni
sa sam. Tuto sutaz organizuje Slovensky rozhlas Radio Regina Kosice. Sutazne
druzstvo tvorilo patnast studentov z nasej skoly. Radio Regina oslovilo
vedenie necely tyzden pred sutazou. Panie zastupkyne tuto ponuku prijali, takze
hned v ten den pani profesorka Dianovska a pani profesorka Psencikova
zacali pracovat na tom, ako bude vyzerat sutazne druzstvo. Nakoniec dali dokopy
patnast " hviezd" z nasej skoly. Nase druzstvo tvorili:
1.
Mariana Bafiova 3.C
2.
Ladislav Breicha 3.A
3.
Anton Dzuricko 2.B
4.
Maros Exler 2.C
5.
Marcel Hertely
6.
Michal Hornak 3.A
7.
Ivana Jakubova 2.C
8.
Jozef Janos 3.A
9.
Jozef Kotlar
10.
Peter Lesko 3.C
11.
Pavol Meszaros 3.A
12.
Martina Novakova 2.B
13.
Peter Pekarcik 4.D
14.
Viktoria Skacelova 4.C
15.
Martin Vysocky 3.A
Vsetci boli zavolani do zborovne a
oznamili im, co sa deje. Tymto hviezdickam boli potom urcili discipliny, v ktorych aj sutazili.
Strojari z Presova mali oproti nam dost velky naskok. Oni sa totiz do
sutaze prihlasili sami a vedeli uz skoro mesiac, ze budu sutazit. No nas
to len tak neodradilo, pretoze vitaz tejto sutaze pocestuje na tyzden do
Pariza. Samozrejme, pod tym vitazom myslim
skolu, ktora zvitazi medzi vsetkymi skolami na Slovensku. Ta skola bude
nieco take ako majster Slovenska. Takze uz toto ako cena sa nam zdalo dost
atraktivne. Okrem toho nas inspirovali nase panie profesorky slubmi, ako: "Ked
vyhrajete, mate den volna, alebo "Ked vyhrajete, budete mat vsetci
jednotky." Samozrejme, ze to nemysleli
vazne, no to je tiez dobra motivacia. Takze je z toho asi vsetkym jasne,
ze sme usilovne dreli ako vcelicky. Neviete si predstavit, ako rychlo ten
tyzden ubehol. Den pred sutazou sme sa od rana pripravovali. Hudobnici dookola
hrali svoju piesen na predstavenie a cvicili, cvicili a cvicili. Dam
ruku do ohna za to, ze sa vsetci tvrdo pripravovali. A uz je to tu. Den
s velkym D (myslim tym 15.2.2001). Neviete si
predstavit, aka som bola nervozna. Ti, co tuto sutaz pocuvali v radiu, vedia, ze sme
nad Presovom vyhrali 98/67. Pravdu povediac, pani profesorka Dianovska
a pani profesorka Psencikova mali asi vacsiu tremu ako my. Uz den pred
sutazou nas pripravovali na to, ze ak prehrajeme, tak prehrajeme so ctou a s
vedomim, ze sme urobili vsetko, co sa dalo. Neviem, asi si mysleli, ze mame
malu sancu vyhrat. Je pravda, ze sme nevedeli, ako su Presovcania pripraveni,
ale aj tak sme to zvladli. Uz od prveho kola sme boli znacne vo vedeni. Pomaly
ale isto sme mali coraz vacsi naskok. Nakoniec trema uplne opadla a bola
to pre nas uz len zabava. Ti, co tam
neboli mozu len lutovat, pretoze tam bola perfekta atmosfera. Dokonca aj
zastupkyne a niektori profesori nam boli fandit. Po skonceni sutaze sme od
Radia Regina dostali pamatne listy ( diplomy ). Pani riaditelka nam
zablahozelala a odpustila zvysok vyucovania. A od vedenia skoly sme
dostali sladku odmenu.
Do tejto sutaze je prihlasenych este dalsich
12 skol, preto este nevieme, ci sa dostaneme do finale. Nasa skola ziskala 98
bodov a zatial sme na tretom mieste. Drzte nam palce, aby sme boli lepsi ako
ostatne skoly.
Martina Novakova
2.B

ROZHODNI
SA
SAM
NASA SKOLA
Nestretli sme sa dnes preto,
aby sme sa hadali,
prezentovat skolu budeme,
vsetky bunky v nasich
mozgoch svoje city vydali,
tak na temu skola prejdeme.
Chodime na priemyslovku,
stazovat sa nesmieme,
strojari a tiskari tu
su,
cez prestavku na zadny dvor
previdelne bezime,
skrutke sme zapredali dusu.
Na skole tu vsetci ziju ako
jedna rodina,
skola svojou starobou nas
puta,
zhon po chodbach rozputa sa,
ked zacina hodina,
tento zhon je realita kruta.
Nestaci nam vediet iba veci
teoreticke,
v zivote sa predsa
vynajst chceme,
v strojarstve su predsa
nutne tiez aj veci prakticke,
tak zivot v dielni
nasadzujeme.
Predmety si vyberame,
rysovat vsak musime,
cez noc otupime ceruzku,
to co nas vsak ozaj trapi,
to co v sebe dusime,
povieme vam az vo
Francuzsku.
Michal HORNAK a Martin
VYSOKY

3.A
( Bez nazvu )
Vyse stodvadsatpat rokov
hrdo stoji nasa skola.
Ci snezi a ci prsi,
vabnym hlasom na nas vola:
Podze, podze, ziacik mili,
naucim ta zit,
naucim ta v tomto svete
dobrym clovekom byt.
Padesiatka mudrych ludi
v laviciach nas muci,
na hodinach na nas hladi par
skusenych oci.
Z donutenia a ci
z vlastnej vole,
pozerame na nenavidene
tabule.
Hrube mury starej budovy
siria chlad,
ale nas vola po vzdelani
neutichajuci hlad.
Dobre , no prisne srdce
profesorov
privadza nas do rozpakov.
Triedy casto byvaju svedkom
subojov,
ved hadzanie kriedou nieje
novinou,
a tak triedny
s chladnou hlavou
pokusa sa najst zopar slov.
Skrotit tridsat ludi je vsak
tazke,
urobit z divych seliem
macky krotke,
no trpezlivost sa vzdy
vyplati
a kazdy z nas raz
svoj dlh splati.
Kazdym dnom kracame
s vedomim, ze mame mechaniku
a tak s obavami
riesime pevnostnu rovnicu.
Uz sa blizi strojarska
konstrukcia kazdy rysuje,
technickym perom sprievodnu
spravu vypisuje.
Zrazu vidime sustruznicky
noz,
tak si teraz sam pomoz :
lavy a ci pravy na praxi to zistis
a svoj prvy hriadel ty
sam vysustruzis.
Pod prisnym dohladom
riaditelstva skoly
je kazdy z nas tak
trosku nesmely,
no su to len ludia, tak ako
my
a chapu nase problemy.
Profesori su tu pre nas den
za dnom
a pomozu s kazdym
nasim problemom.
Ucia nas a vzdelavaju,
sucit pre nas stale maju.
Taka to je stredna
priemyselna skola strojnicka
-
to iste viete.
Jedno je vsak iste je nasa
a je najlepsia
na svete.
Henrieta NEHILOVA

2.B
NIECO O SKOLE
Nastala situacia dost
nezvycajna,
mam opisat skolu
a pritom je obycajna.
Zopar okien, zopar dveri,
dokonca nase steny maju aj
natery.
Za oknami uvidite studentov
ucenlivych,
studentov nadsenych
a skoro dospelych.
Ale ked otvorite dvere, no
co vam budem hovorit,
skratka, tinedzeri, ktori
idu z koze vyskocit.
Nasa skola si dava na
studentov bacha,
aj preto mame velke zelezne
vrata.
Ale nedomysleli to, aj ked
nie je iny vychod,
nasmu uletu dopomoze
z okna skok.
Vsetci dobri strojari
pracuju tusom alebo vlastnou krvou,
dufam, ze sa nebudem musiet
zoznamit s pani Chudokrvnou.
Skolsky bufet nasa
zachrana vo vsetkom,
keby ho nebolo, ozaj neviem,
co potom.
Vsetkych spacov prebera
silna kava,
spacom este jednej veci
pomaha.
Ak pridu do skoly bez
desiaty,
nas bufet ich v pohode
nasyti.
Lieci choroby teplym cajom
a pomaho prezit
cukrovkarom.
V nasej skole je aj
sranda, ako naposledy,
ked nam v triede horeli
parkety.
Aj takto mozu skoncit pokusy
s trenim,
samozrejme, profesorovym
zavinenim.
V dielni sme raz videli
pomocky vselijake,
mysleli sme, ze uz dorazili
financie.
Nakoniec to bol rozobraty
ohrievac vzduchu
z profesorovho stareho
varburgu.
Naozaj, zopar okien, zopar
dveri,
je tu este niekto, kto mi
neveri ?
Vladimir LOCH
1.C

HVIEZDOSLAVOV KUBIN
= skolske kolo
Datum : 14. marec 2001
Pocet ucastnikov : 7
Porota : Mgr. S. Lengyelova,
Mgr. Kosutova, Phdr. A.Psencikova
Vitazi v poezii :
1.
Lenka SZERDIOVA (2.C)
2.
Kristina KOCISOVA (1.D)
3.
Anna FECKOVA (1.D)
Vitazi v proze :
1.
2.
Iveta MAURERYOVA (2.C)
3.
Peter PAVLOVIC (1.D)
Vitaz vo vlastnej tvorbe:
1.
Vladimira ROZEKOVA (4.C)
Ako citate, mili spoluziaci, pocet ucastnikov sa priblizil poctu clenov
poroty, co si ani pamatnici skolskych kol HK nepamataju (na tejto skole). Co
sme niektori
(nadani na recitaciu) robili 14. Marca t.r. od 8.00 hod. (dokonca
v case vyucovania) !
SKOLSKE KOLO
STREDOSKOLSKEJ ODBORNEJ CINNOSTI
Skolske kolo SOC bolo 13. Februara 2001.
Prezentovalo sa v nom 6 prac (vsetky postupili do regionalneho
kola).
V regionalnom kole boli uspesne a do krajskeho kola SOC
postupili tito nasi spoluziaci:
Gabriel SPISAK a Peter SCHMIEDL (4.A)
Peter SPISAK (3.B)
Ku vsetkym gratulantom sa
pripaja aj
redakcia Labyrintu
RICHARD JUHAS
zo 4.B triedy,
ucastnik
celostatneho kola sutaze Zenit
1.
Richard, co je to Zenit ?
Zenit je celoslovenska sutaz
v mikroelektronike, programovani a v strojarstve. Pozostava
z dvoch casti: teoretickej a praktickej. Nazov sutaze je vlastne
spojenim zaciatocnych pismen slov: zrucnost, elan, napaditost, iniciativa, tvorivost.
V sutazi su tri kola: skolske, krajske a celostatne.
2. Kto
ta do sutaze vybral a akymi kolami si presiel ?
Do tejto sutaze ma vybral Ing. B. Borsik,
ktory ma vyucuje strojarsku konstrukciu. Presiel som skolskym, krajskym
a celostatnym kolom.
3. Co
vsetko si musel vediet a co vsetko si, pripadne, musel urobit, aby si sa
dostal az do kola celostatneho ?
Pre ucast a dobre umiestnenie
v tejto sutazi som musel ovladat vsetko doteraz prebrane ucivo zo
strojarskej konstrukcie, strojarskej technologie, z kontroly a merania
a z technickeho kreslenia. Musel som taktiez ovladat bezne operacie
obrabania ( sustruzenie, frezovanie, vrtanie ) a montazne prace (
ohybanie, pilenie, pilovanie ).
4.
Prezrat, ako si v tej najvyssej sutazi Zenitu obstal a aka bola
konkurencia (pocet sutaziacich, z akych skol a pod.).
V druhom rocniku v celostatnej
sutaze ZENIT v strojarstve som sa v kategory a (ziaci strednych
priemyselny skol ) umiestnil na 5. Mieste. V tejto kategorii bolo celkovo
osem sutaziacich z osmich krajov slovenska. Pocas sutaze sme si boli
velkymi rivalmi, ale k zaveru sutaze aj dobrimi kamaratmi.
5.
Zasluhu na tvojom uspechu mas predovsetkym sam (vdaka svojmu nadaniu) alebo je
to aj nasa skola a jej ucitelia ?
Urcite je to aj vdaka mojmu zaujmu
o technicke veci, ale vdaka aj skole aj jej ucitelom, ktori mi pomohli
ziskat poznatky a obohatit vedomosti. No vdaka najma tym, ktory ma na tuto
sutaz pripravovali.
6.
Podla uspechu v tejto sutazi teda inklinujes k technike. Takym to
smerom sa, pravdepodobne, bude uberat aj tvoje vysokoskolske studium.
Ano, chcem dalej pokracovat v studiu na
Strojnickej fakulte Technickej univerzity v Kosiciach.
7. Co
zazelas skole a najma nasmu skolskemu casopisu Labyrint ? Mi tebe zelame
uspesne maturitne skusky a vela sil a uspechov vo vysokoskolskom
studiu.
Chcem sa najprv podakovat za vase zelanie
a skolskemu casopisu prajem vela citatelov, mnoho zanietenych studentov
pre pracu v tomto casopisu a stale rastuci pocet vytlackou.
ODPOVEDA
JANA HAVRANOVA
zo 4.B triedy,
ktora tri roky
ilustrovala nas skolsky casopis Labyrint
1.
Jana, ako si s odstupom casu spominas na ( nezaplatenu ) pracu
v Labyrinte.
Praca v Labyrinte bola pre mna takym
odreagovanim sa od skoly a inych povinnosti. Pacilo sa mi, ked mi dali
precitat text a ja som k nemu mala vymysliet obrazok.
A nemyslim, ze praca bola nezaplatena aj ked to neboli peniaze, ale
dobry pocit.
2.
Keby sa este raz vratil cas, vzala by si ponuku na ilustrovanie opat ?
Samozrejme.
3.
Spominas si na nieco pozitivne alebo negativne, co suvisi s pracou v nasom
skolskom casopise a co ti poriadne utkvelo v pamati ?
Na nic negativne si nespominam. Mozno asi na
to ked som prilis dlho sedela nad jednym textom a nic mi neprislo na um.
To ma vzdy znervoznilo. Co sa tyka toho pozitivneho, pamatam si, ked som bola tretiacka
a bola som spolu s dvoma dievcatami, ktore vtedy pracovali
v Labyrinte, v rozhlase. V rozhlasovom studiu ( pri zivom
vysielani ) sa na nas sypali rozne otazky ohladom Labyrintu. Ale napokon si
myslim, ze vsetko ma svoje dobre aj zle stranky.
4. Tento
rok ( ako stvrtacka ) uz
v Labyrinte nepracujes. Preco ? Je stvrty rok studia taky narocny, ze
nemas cas, alebo je pricina ina ?
Ano, myslim si, ze stvrty rok je dost narocny
na studium. Neda sa to porovnat s predchadzajucimi rocnikmi.
5. Co
zazelas Labyrintu pri, pre teba aktualne poslednom cisle na nasej priemyslovke
? Redakcia Labyrintu ti totiz zela uspechy na maturitnych skuskach, prijatie na
vysoku skolu, ktoru si si vybrala a, somozrejme, obrovske VDAKA ! za trojrocnu
pracu.
Labyrintu prajem, aby sa zvysil zaujem
studentov on, vela kreativnych ludi v redakcii a tak isto aj nejakeho
sponzora

![]()
Pan profesor, dovolte zopar zvedavych otazok
pre nas skolsky casopis Labyrint, ktory vychadza (uz) 11
rokov.
1.
Ste dalsi (a mlady)
muz, ktory poctil nasu starobylu skolu tym, ze ste v nej zacali ucit. Co
Vas priviedlo k nam? Dozvedeli sme sa, ze ani nie ste z Kosic.
Pravdupovediac, do Kosic som neprisiel kvoli
skole, to je az druhorade. Ale na druhej strane by som tu asi dlho nevydrzal,
a tak som sa rozhodol, ze to bude prave tato skola (bolo tu akurat volne
miesto, tak co ?)
2.
Co a kde ste
studovali ?
Studoval som na Univerzite Mateja Bella
v Banskej Bystrici (anglictinu a biologiu) a taktiez na Academii
Istropolitana v Bratislave politiku zivotneho prostredia (v anglictine,
lebo to poriada Harvardsky institut z Kanady). Sa chvalim, co ?
3.
Ste zenety ?
Nie, ale "hrozilo" mi to uz dvakrat. Neviem,
ci nanestastie alebo chvalabohu od toho upustili obe strany, a tak do
tretice vsetko dobre. (Dufam !)
4.
Aku hudbu oblubujete
?
Hlavne britsku hudbu, ja som vlastne
postihnuty vsetkym, co je britske. (Dufam, ze okrem BSE). Takze Suede, The
Verve, Richard Aschroft. Ale taktiez bol vyborny predposledny Madonnin album
Ray of Light = ona sa teraz prestahovala do Britanie, takze mi to tu Britaniu
nenarusi.
5.
A aky typ
literatury citate najradsej ?
Asi taku, ktoru vy neznasate, vlastne myslim
tym, ze vas nudi. Su to hlavne klasici -
J.Austen, Ch. Dickens, ale tiez
amerikanov, ako Joseph Heller. No tiez si rad vypocujem basne Sylvie
Plath su to take psycho veci a ma to nieco do seba.
6. Ste
spokojny s Kosicami, skolou, kolegami a najma s nami studentmi
? Myslite, ze sme ini, ako ste boli vy ?
Aj tak vam nepoviem pravdu ! Ale asi si
nezvyknem, hlavne na studentov. Ste skratka ini ( pouzil by som aj ine vyrazy,
ale ma to byt zverejnene, takze ostanem pri tom jednom ). Inac, skola ako kazda
ina. Mozno trosku nudnejsia co sa tyka spolocenskych aktivit.
7. Co je Vasim najvacsim konickom (hobby) ?
Moje najvacsie hobby ? Vsetko, co je dobre.
V minulosti som aktivne sportoval, takze hlavne ten sport a este rad
jem. Viem, ze to na mne nie je vidiet, ale pojem, co je jedle aj nejedle (pitne).
A dalsie veci vam nepoviem, lebo si budete mysliet, ze som sprt.
Za rozhovor dakuje
redakcia Labyrintu